0
  • Váš košík je prázdny.

Vernisáž v Bardejovskej Bašte

/ apríl 13th, 2018 / 0 Comment

Tentokrát sme sa vypravili do Diaľavy, kde sa nenachádza nič. Niektorí by ju nazvali dierou, lenže diera by bola aspoň niečo, povedal Kameňožrút a my sme si uvedomili, že na nás čaká rozpínajúca sa Ničota. Zastaviť sme ju mohli len my, Bastianovi kolegovia z reklamnej agentúry.

Samotná výprava za Ničotou bola prvou skúškou našich maskulínnych vlastností. Obstáli sme v nej so cťou. Ničota dosiahla až na dno fľaše so slivovicou a jediný, kto sa jej neubránil, bol Falko. Hlavným zdrojom diskusie bola otázka, čo sa stane, keď Alicu premiestnime z krajiny zázrakov do krajiny startupov. Zatiaľ čo Bastian trval na užitočnosti zázrakov pre spoločnosť, Falko mu vysvetľoval, že aj zázrak je len sen, ktorý čoskoro zachváti Ničota.

Alicu sme stretli hneď, ako sme dorazili na miesto, lenže sme si ju pomýlili s miestnym bezdomovcom a až keď sa nám predstavila, pochopili sme, že Ničota sa stihla vplížiť do našich myslí. Trvalo to tri dni. Medzičasom stihla Alica vyriešiť dve manželské krízy a predpovedať budúcnosť. Jediný priestor, kam sa zatiaľ dalo schovať bola Strážna veža. Tu sme mali v pláne vybudovať poslednú hrádzu proti Ničote z našich plagátov.

Napriek Atrejovým snahám dotiahnuť čo najviac návštevníkov sa zdá, že Ničota už Diaľavu celkom ovládla. Ľudia, ktorých sme nepoznali boli presne dvaja a zdalo sa, že prišli na kávu. Útechou nám môže byť, že údajne v tom istom čase prebiehal boj proti Ničote v neďalekom Prešove. Atrejovým nadšením to neotriaslo, čo pre nás, ktorí jeho boj iba pozorujeme, bolo obrovskou vzpruhou. Jemu patrí naša najvrúcnejšia vďaka za odbojovú činnosť.

Na druhý deň sme s Ničotou konfrontovali Kuffove kňažky. Pred kostolom spájajúcim židov moslimov a kresťanov sme pochopili, že najúčinnejšou zbraňou je jednoduchosť a priamočiarosť. A také odteraz budú aj naše plagáty. Nepochopené Majky z Gurunu sledujúce každý váš pohyb už u nás priestor nedostanú.

Z bardejovskej kolonády sme videli len kúsok, zato sme mali možnosť vypočuť si rozhovor s youtuberom Expom a pochopili sme, prečo má zmysel bojovať proti Ničote, ku ktorej sa tentokrát pridal aj kus banality. Veselá arogantná nadradenosť sa na nás prisala ako chrípka.

Zaťažkávajúcou skúškou bolo ranné hľadanie kaviarne rozmaznanými Bratislavčanmi. Zachránil nás posledný mohykán voľného trhu veriaci vo víťazstvo nedeľňajšej konkurencie a za odmenu nám pustil IMT Smile. Ešteže sa niekedy Ničota dá aspoň stíšiť.

Cestou späť sme pochopili, že nad Ničotou sa dá zvíťaziť. Pustili sme si tri krátke rozhlasové hry od katalánskeho dramatika Esteve Solera. Boli lepšie ako slivovica.

Related posts