Dosiaľ sme v Bratislave nemali oficiálnu výstavu. Až teraz. Kto má záujem, môže sa ísť pozrieť do Bystra na Karpatskej blízko ymky. Ide o ten nový čudný oxymoron – legálny squat, vlastnými slovami – komunitnú obývačku.

Vernisáž v spolupráci s Bystrom organizovala Priama akcia. Hneď sme sa im aj odvďačili tým, že sme ich vynechali z programu. Sorry, chalani. Prejav, ktorí mali pripravený si môžete prečítať na ich stránke.

Príprava vernisáže mala prakticko-ideologický ráz. Hlavným problémom bolo, ako upevniť anarcho-syndikalistickú vlajku a ktorá farba má byť navrchu. Našťastie vlajka má na jednom konci otvor pre tyč a ten jednoznačne indikuje, že navrchu je červená. Ešteže výrobcovia vlajok myslia aj na nás, ortodoxných anarchistov.

Bystro bolo príjemne štedré a nenechalo nás hladných. Akokoľvek sa tešíme z pokrokovej sviatkovej legislatívy, organizátori nás zachránili pred nemožnosťou ísť si kúpiť čerstvé rožky do najbližších potravín, o ktorej tak básni obľúbený predseda strany, s ktorej názvom sa dá len stotožniť.

Dôležitá bola úprava interiéru. Najprv sme sa potrebovali zbaviť látok rozvešaných po miestnosti, ktoré jej dávali ezoterický charakter. Dizajn vo svojej podstate nemôže byť neideologický. Tentokrát však toto spojenie bolo zrejmé na prvý pohľad. Bystro ponúka svojim návštevníkom a návštevníčkam kus ekológie. Lenže tá je často spojená s ezom. A ezo zas potrebuje látku, aby vyzeral ako ezo. Racionálna diskusia o uhoľných emisiách jednoducho neprebije duchovnú potrebu látkovej dekorácie.

Svojou čiastkou sme sa pokúsili prispieť aj my. S Priamou akciou a Bystrom sme prediskutovali skupiny na ľavom spektre, otvorili problém sektárstva a napokon rozvešali plagáty. Ľudia prišli a to napriek tomu, že v ten deň všetci správni antifašisti blokovali náckov v Brne. Bolo fajn vidieť, že sa nám podarilo prilákať aj staršie ročníky. Azda to má na svedomí naše kvalitné PR, ktoré tentokrát zahŕňalo aj Citylife. Jeden pán nás našiel v knižnici na internetoch. Asi sme mainstream. To sme vždy chceli.

Výstava má názov „Zyeme čokoľvek“ a obsahuje dva plagáty s bezdomovcami. Ak by sa nejaký kulturológ prípadne diskurzívna analytička rozhodli ísť do Bystra a zazreli by ich tam, zaujímal by nás ich názor na zneužitie vyobrazených bezdomovcov a ich chudoby pre vlastné umelecké kariéry. Zatiaľ máme jeden protiargument: ciele výstavy sú v prvom rade politické, ako na to poukazuje jej názov a plagáty preto prepájajú chudobu s kapitálom. Nevyzývajú k ľútosti a dobročinnosti, k čomu snáď prispieva aj grafické spracovanie, ale k boju s jasne označeným nepriateľom. Ale možno nás nejaký fajný žižekovec usvedčí z poverty porna alebo niečoho podobného. Budeme sa tešiť.