Raz ročne sa na Jakubovom námestí koná Dobrý trh – mierumilovné stretnutie lokálnych hipsterov a etických konzumentov, ktorí vo voľnom čase študujú cudzokrajné etniká a experimentujú s udržateľným životným štýlom. Nakupovaním tých správnych produktov a vhadzovaním odpadkov do správnych kontajnerov sa snažia rozhýbať susedskú komunitu a tak trochu zachrániť svet. Akokoľvek ironicky to vyznieva, Dobrý trh je príjemná udalosť a bohovia vedia, že sa nevysmievame. Aj my triedime odpad a kupujeme fairtrade.

Všetko, čo sa zodpovednému konzumentovi bridí, sa skrýva za eufemizmom „voľný trh“. Ten je po celom meste, nie iba raz ročne, ale 365 dní v roku, 7 dni v týždni, 24 hodín denne. Kým ty triediš mastný papier od suchého, oni produkujú tony plastov za minútu. Kým sa ty staráš o kuchyňu, oni v obývačke hravou reklamou zvádzajú tvoje deti na cukor, tuk a emulgátory. A neprestajne predávajú, kým ty spíš. Nech kupuješ čokoľvek, ich badžety nepreštíš. Niečo v tomto zmysle mala vystihovať modifikácia pôvodného loga Dobrého trhu. „Voľný trh“ sme plánovali capnúť na stenu vedľa detského ihriska. K nemu korporátnych avatárov a priložiť k nim kýblik s kriedami, ktoré mali pritiahnuť deti k nášmu grafity, aby ho dokončili.

Subverzívne, geniálne, revolučné 😉 proste paráda… keby ráno o 00:30 na oboch koncoch Jakubáku neparkovali dve SUV-čka súkromnej bezpečnostnej služby. V nich štyria zamestnanci – Lomidrevo, Valivrch, Miesiželezo a Dolámhnát. Títo fajn ľudia z Dobrého trhu, si ako ochranku najali „Kotlebových bratrancov“? WTF? To nás fakt zaskočilo.

Dlho sme sedeli skľúčene na lavičke dumajúc, či si od nich vypýtať povolenie. Oni samozrejme povedia „NIE!“ len tak pre istotu a koniec revolúcie. Alebo začať rovno sprejovať a riskovať, že skončíme s vykĺbeným ramenom na plesnivých Kramároch? Po 30 minútach vzájomného poštuchávania sme z igelitky vytiahli jeden valček. Sekjuriťáci už stáli pred autom a pozerali našim smerom. V tom k nám pristúpil pán, ktorý neďaleko stále dokončoval svoj stánok.

„Chalani, to robíte pre decká na zajtra?“
„Áno.“ – obmedzili sme sa na najkratšie možné odpovede.
„A tú druhú stranu budete tiež sprejovať vy, alebo ta druhá parta?“
„Ta druhá parta.“
„Tak ja to poviem chalanom z SBSky. A nezašpinte mi prosím môj stánok, OK?“
„Jasné, neni problém, pane.“

A oni fakt zaliezli do áut, tentokrát dozerajúc už aj na to, aby sme aj my mali pri práci svätý pokoj. Boh je veľký!